Rosenie okien – prečo vzniká a ako mu zabrániť?
Určite sa zhodneme, že zarosené okno nie je nič príjemné. Väčšina z nás sa s týmto javom niekedy stretla, niektoré domácnosti s rosením okien bojujú pravidelne – každú zimu. Nielenže je veľmi otravné vodu z okien a parapetov ráno čo ráno stierať, ale môžu dokonca vznikať zdraviu škodlivé plesne. Ako sa dá roseniu okien predísť? Kde sa tá voda berie? A kto je na vine?
Nižšie nájdete praktické rady a tipy ako roseniu okien zabrániť, prípadne na čo si dať pozor pri výmene skla alebo kúpe nových okien.
Obsah článku
- Ako vzniká rosenie okien a čo je to rosný bod
- Rosenie okien zvonka
- Rosenie okien vo vnútri izolačného skla
- Rosenie okien zvnútra
- Zdroje vlhkosti v domácnosti
- Ako zabrániť roseniu okien
Na začiatok treba povedať, že rosenie okien závisí predovšetkým od:
- teploty vonku,
- teploty v miestnosti,
- relatívnej vlhkosti vzduchu v miestnosti.
Faktom je, že pri každom okne môže dochádzať k roseniu. Dá sa mu však predchádzať alebo sa riziko rosenia okien dá úplne minimalizovať.
Rada na úvod: Vzhľadom na všetko, čo sa dočítate v tomto článku, je zrejmé, že trojsklo s teplými dištančnými rámikmi vo vašich oknách dokáže významne eliminovať rosenie okien.
Ako vzniká rosenie
Vzduch je vždy do určitej miery nasýtený vodnými parami, čo vyjadruje relatívna vlhkosť vzduchu v percentách.
Keď je vo vzduchu minimum vodných pár, hovoríme o suchom vzduchu. Naopak, vzduch s vysokým podielom vodnej pary vnímame ako vlhký vzduch.č
Čím je vzduch teplejší, tým dokáže absorbovať a udržať viac vodných pár, než studený vzduch.
Pre zdravie človeka je optimálna relatívna vlhkosť v byte alebo v dome v rozmedzí 45 – 55 %.
Teplota rosného bodu je taká teplota vzduchu, pri ktorej je vzduch maximálne nasýtený vodnými parami. Jeho relatívna vlhkosť je teda 100%. Pri ochladení tohto vzduchu sa jeho teplota dostane pod hranicu rosného bodu. Takýto vzduch už nedokáže dlhšie udržať vodné pary a tie skondenzujú, skvapalnia sa. Objaví sa voda.
Platí teda, že k roseniu dochádza na všetkých povrchoch, ktorých teplota klesne pod hranicu rosného bodu.
Hodnoty rosného bodu – tabuľka
Nasledujúca tabuľka znázorňuje hodnoty rosného bodu (°C) v závislosti od relatívnej vlhkosti vzduchu (%) a teploty v miestnosti (°C).
Predstavte si bežnú situáciu. Je januárové ráno, v domácnosti je príjemná teplota 21 °C a relatívna vlhkosť vzduchu optimálnych 50 %. Z tabuľky vyššie dokážeme odčítať, že teplota rosného bodu je 10,2 °C.
Ak vonku do rána mrzlo a vnútorný povrch vašich okien sa ochladil na teplotu 10,2 °C alebo nižšiu, došlo k zaroseniu okien. A takisto došlo ku kondenzácii vodných pár na všetkých povrchoch s teplotou 10,2 °C a nižšou. Všetky tieto povrchy sú vlhké a spolu so všadeprítomným prachom tvoria priaznivé podmienky pre vznik nežiadúcich plesní.
Obľúbeným príkladom je tiež dobre vychladené pivo, ktoré ak vytiahnete z chladničky, okamžite sa orosí. Podobne aj zrkadlo v kúpeľni. Pri sprchovaní sa výrazne zvýši teplota aj relatívna vlhkosť vzduchu. Veľmi ľahko sa stane, že povrchová teplota zrkadla, stien, obkladačiek, či okna sa dostáva pod teplotu rosného bodu a okamžite dochádza k ich zaroseniu.
Pokiaľ máte v miestnosti s teplotou cca 22 °C suchší vzduch s vlhkosťou cca 40 %, začne sa meniť na rosu pri dotyku s predmetmi s povrchovou teplotou pod 7,8 °C. Pokiaľ ale máte v rovnakej miestnosti pri rovnakej teplote veľmi vlhký vzduch s vlhkosťou cez 85 %, začne sa zrážať na rosu už na predmetoch s povrchovou teplotou pod 19,4 °C.
Rosenie plastových okien
K roseniu okien, a nielen plastových, ale samozrejme aj hliníkových či drevených, môže vo všeobecnosti dochádzať:
- z vonkajšej strany (z exteriéru)
- medzi sklami izolačného dvojskla či trojskla
- z vnútornej strany (z interiéru)
Rosenie okien zvonka
V určité dni roka sa stáva, že s východom slnka sa vonkajší vzduch ohrieva rýchlejšie, ako vonkajšia tabuľa okenného skla.
Môže tak vzniknúť výrazný rozdiel medzi teplotou vzduchu a teplotou povrchu vonkajšieho skla. Ak sa teplota povrchu okien dostane na úroveň rosného bodu alebo nižšie, vyzrážajú sa vodné pary na vonkajšom skle.
Tento fyzikálny jav vypovedá o vysokej kvalite okien a ich nadštandardných tepelno-izolačných vlastnostiach. Tepelné mosty sú minimalizované do takej miery, že výrazne zabraňujú stratám tepla z domácnosti, teda nedochádza k vyhrievaniu vonkajšej tabule izolačného skla teplom z interiéru.
Rosenie okien vo vnútri izolačného skla
Vnútorný priestor izolačného dvojskla alebo trojskla je vyplnený vzácnymi plynmi, najčastejšie argónom. Dištančný rámik hermeticky uzatvára priestor medzi sklami, aby vzácne plyny neunikali a naopak, aby sa vodné pary nedostali dovnútra. Kvalitné dištančné rámiky obsahujú tzv. molekulárne sito, ktoré dokáže pohlcovať nadbytočnú vlhkosť.
V prípade, že pozorujete rosenie vo vnútornom priestore izolačného skla, jedná sa s veľkou pravdepodobnosťou o reklamovateľnú vadu (ak samozrejme nedošlo k praskline alebo inému poškodeniu skla manuálne). Príčinou je, že do vnútra skla preniká vzduch s vodnými parami, ktoré sa pri dosiahnutí rosného bodu vyzrážali.
Rosenie okien zvnútra
Príčinou rosenia okien zvnútra je najčastejšie príliš vysoká vlhkosť v miestnosti.
Nad ránom, keď vonku výrazne klesne teplota, a dôjde k ochladeniu vnútorného skla a povrchu okien až pod hranicu rosného bodu (viď tabuľku vyššie), vodné pary sa na oknách vyzrážajú.
Táto skutočnosť nemusí nutne znamenať, že máte nekvalitné okná. Moderné okná tesnia tak dôkladne, že nedochádza k výmene teplého izbového vzduchu so suchým vonkajším. Preto, pokiaľ správne nevetráte, zostáva vysoká vlhkosť v byte a pri rannom poklese teplôt jednoducho skondenzuje.
Zdroje vlhkosti v domácnosti
Už len tým, že dýchame a existujeme v domácnosti, obohatíme vzduch priemerne o 3 litre vody za deň. Ak k tomu pridáme varenie, pranie, sušenie a žehlenie oblečenia, sprchovanie alebo kúpanie, umývanie riadu, skrátka všetko, pri čom vzniká vodná para, dostaneme do vzduchu veľmi veľa vody. Podobne aj príliš veľa izbových rastlín v domácnosti vlhkosť zvyšuje.
V novostavbách, kde boli použité mokré procesy, je treba so zvýšenou vlhkosťou prvé 2-3 roky rátať a o to dôkladnejšie vetrať, prípadne použiť pohlcovače vlhkosti.
Nedávno nám zavolal zákazník, že s našimi oknami bol doteraz spokojný, ale že po piatich rokoch začali zrazu rosiť. Po pár otázkach sme zistili, v čom môže byť problém. Mladej rodine sa na jeseň narodilo dieťa, s ktorým mamička zostala na materskej dovolenke doma. Začalo sa doma viac variť, častejšie prať a aj ľudí v byte pribudlo. Navyše, pred zimou panelák riadne zateplili. V byte sa zvýšila relatívna vlhkosť a najchladnejším povrchom zostali práve okná. Tie isté okná, ktoré sa donedávna nerosili, sa zrazu rosia.
V domácnosti môžete na zistenie momentálnej vlhkosti použiť klasický vlhkomer, ideálne je však sledovať priebeh relatívnej vlhkosti a teploty počas 24 hodín meračom so záznamníkom.
Ako zabrániť roseniu okien
Ak sa práve teraz rozhodujete o nových oknách, určite požadujte kvalitné okenné profily a izolačné trojsklo s teplým dištančným rámikom.
Ak máte staré okná s dvojsklom, a nebodaj, hliníkovým rámikom, tak si u svojho predajcu overte, či je možná výmena izolačného dvojskla za trojsklo.
V prípade, že výmenu okien ani izolačného skla nezvažujete, držte sa týchto zásad:
1. Správne vetrajte
V zime vetrajte nárazovo, cez úplne otvorené okno, aspoň 3 krát denne po dobu 4 – 6 minút.
Vo vykurovacej sezóne neodporúčame vetrať dlhšie, ani používať mikroventiláciu. Dôvodom je, že pri dlhom zimnom vetraní okrem výmeny vzduchu dochádza k výrazným únikom tepla a k ochladzovaniu stien bytu. Následne bude trvať dlhšie, kým miestnosť vykúrite na požadovanú teplotu, čo vás zbytočne stojí peniaze, doslova „vyhodené von oknom“.
Doba potrebná na úplnú výmenu vzduchu v miestnosti pri úplne otvorenom okne je závislá od vonkajšej teploty. Na jar a jeseň postačuje vetrať 10 – 20 minút, v lete 25 – 30 minút.
2. Zakúrte a zvýšte teplotu vzduchu v miestnosti
Nastavte termostat na vyššiu teplotu. Už zvýšenie teploty o 1°C môže vyriešiť problémy s rosením. Teplý vzduch udrží väčší objem vodných pár a zvýši sa aj teplota rosného bodu (viď. tabuľka s rosnými bodmi vyššie)
3. Neprekrývajte radiátor parapetnou doskou
Teplý vzduch z vykurovacieho telesa prúdi smerom hore a vyhrieva okno zvnútra. Preto by zdroje tepla mali byť umiestnené pod oknom. Pokiaľ prekryjete radiátor príliš širokou parapetnou doskou, nedostane sa teplý vzduch k celej ploche okna a povrchová teplota skla (najmä v spodnej časti okna) tak s vyššou pravdepodobnosťou klesne pod rosný bod.
Pokiaľ ste zvolili francúzske okná alebo posuvné dvere, dbajte na to, aby podlahové konvektory boli v optimálnej vzdialenosti od okien.
4. Vytiahnite vnútorné žalúzie
Vnútorné žalúzie bránia cirkulácii teplého vzduchu. Preto počas najchladnejších zimných nocí odporúčame vnútorné žalúzie vytiahnuť.
5. Prádlo sušte v sušičke alebo mimo domácnosť
Čerstvo vyprané prádlo je veľkým zdrojom vlhkosti, ktorá sa pri sušení odparuje a výrazne zvyšuje vlhkosť. Pokiaľ je to možné, sušte prádlo v sušičke, vonku alebo na balkóne.
6. Znížte počet izbových rastlín v domácnosti
Príliš veľký počet izbových rastlín rovnako zvyšuje vlhkosť vzduchu. Určite odporúčame, aby ste kvety nemali priamo na parapetnej doske.
7. Použite odsávače pár a ventilátory
Pri varení zapínajte digestor, ktorý okrem vôní odsaje aj vodné pary. V kúpeľni nezabúdajte na kvalitný ventilátor a pri sprchovaní zatvárajte dvere, aby sa vodné pary nešírili do ostatných miestností.
8. Použite pohlcovače vlhkosti
Pohlcovače vlhkosti sa osvedčili pri novostavbách, ktoré sa prvých 12-24 mesiacoch vyznačujú vyššou vlhkosťou.
Zhrnutie – ako nemať zarosené okná
Aby ste zabránili roseniu okien, je dôležité
- znížiť vlhkosť v miestnosti,
- zvýšiť izbovú teplotu,
- zabezpečiť, aby sa vnútorná tabuľa okenného skla neochladila pod teplotu rosného bodu,
- alebo rozumnou kombináciou všetkých troch bodov.
Znížiť vlhkosť v miestnosti môžete správnym vetraním alebo redukovaním zdrojov vlhkosti.
Zvýšiť izbovú teplotu môžete dostatočným prikúrením.
Na to, aby sa vnútorná tabuľa okenného skla neochladzovala pod hranicou rosného bodu, je dôležité vsadiť na kvalitné okná s izolačným trojsklom a s čo najnižšou hodnotou indexu prechodu tepla cez sklo (Uw).
Zároveň dbajte o dostatočné prerušenie tepelných mostov zvolením teplého dištančného rámika. Zároveň trvajte na profesionálnej montáži okien podľa platnej normy, aby bola správne utesnená aj funkčná pripojovacia škára. V projekte sa zaoberajte aj modernými vetracími systémami, ideálne s rekuperáciou.
Ak práve nechcete meniť celé okná, určite stojí za zváženie aspoň výmena samotných izolačných skiel.
Bonusová informácia: Ako dokáže teplý dištančný rámik predísť zaroseným oknám?
Predstavte si situáciu, že vonku je ráno mínus 15°C a v byte máte 20°C.
Ak je relatívna vlhkosť v byte 50 %, je rosný j bod 9,3°C. To znamená, že vodná para sa vyzráža na všetkých plochách v miestnosti, ktoré majú teplotu 9,3°C a nižšiu.
Máte doma dve rovnaké okná Slovaktual PASIV s izolačným trojsklom s rovnakou hodnotou Ug. V jednom z nich sú hliníkové dištančné rámiky (obr. vpravo) a v druhom sú teplé dištančné rámiky (obr. vľavo). Všimnite si priebeh izoterm na nasledovnom obrázku.
Na obrázku vpravo vidíte, že nad zasklievacou lištou, pri hliníkovom dištančnom rámiku, teplota povrchu klesne pod teplotu rosného bodu – na úroveň okolo 5- 9°C, a teda sa tam vodná para obsiahnutá vo vzduchu v domácnosti vyzráža. To vnímame ako rosenie okien.
Na rovnakom okne a s rovnakým trojsklom, ale s termoplastickým dištančným rámikom, je na rovnakom mieste – nad zasklievacou lištou, povrchová teplota približne 12°C a teda sa tam nevyskytuje žiadne rosenie. Teplý rámik totiž vytvára tzv. teplú hranu po celom obvode izolačného skla.
Pre úplnosť uvádzame aj obrázok s kompletným priebehom izoterm.
Hore: plastové okno Slovaktual PASIV s trojsklom a hliníkovým rámikom.
Dolu: plastové okno Slovaktual PASIV s trojsklom a teplým TPS rámikom.
Uverejnené: 19.4.2020
